RODINA JE MIESTOM, KDE SA DEFINUJEM

            Identita znamená, že viem, kto som.
            Identitu nemožno budovať v samote. Samozrejme aj tam, ale to nestačí. Na uvedomenie si vlastnej identity potrebujeme iných ľudí.
            Prvým miestom, kde sa naša identita buduje, je naša rodina. Zdravá rodina je miesto, kde sa človek cíti dostatočne bezpečný na to, aby bol sám sebou a tak si budoval vlastnú identitu. Zdravá rodina mi pomáha rozpoznať, kto som. Bez toho, aby ma odsúdila, ak je vo mne niečo nedokonalé. Nie je to ľahké, pretože nijaký človek nie je nestranný.
            Všetci poznáme prípady, ako si rodičia vysnívajú, čo chcú z dieťaťa mať. A následne to od neho aj očakávajú. A ak sa ich dieťa nerozvíja tak, ako si to vysnívali, sú sklamaní.
            Aj Katechizmus Katolíckej cirkvi v článku 2222 silne zdôrazňuje, že povinnosťou rodičov je uznať, že ich dieťa okrem toho, že je ich dieťaťom, je aj dieťaťom Božím a oni ho musia rešpektovať ako ľudskú osobu.
            To znamená, že nemusia celkom rozumieť tomu, čo do neho Boh vložil a čo s ním plánuje. Mali by mu ale asistovať v tom, aby v sebe rozvinul to, čo do neho Boh vložil. Za ich pomoci by sa malo dieťa stať tým, čím Boh od neho chce, aby sa stalo. A presne v tomto spočíva identita človeka: v rozvíjaní jedinečného Božieho plánu, ktorý má s ním Boh. To môže často spôsobovať, že rodičia nad svojím dieťaťom môžu stáť v úžase, neschopní porozumieť tomu, čo v tom ich dieťati je. Jednoducho – ako keby stáli zoči-voči tajomstvu.
            Od každého rodiča taký postoj vyžaduje veľa statočnosti, hĺbky, veľkorysosti, múdrosti a zabúdania na svoje vopred vytvorené predstavy o svojom dieťati.

(spracované podľa vianočnej homílie Milana Bubáka z 27.12.2013)